MILOŠ ČIKOVSKÝ

moje knihy a iné drobnosti

Kategória: Iné drobnosti

Anketa v Literárnom týždenníku

ANKETA K 25. VÝROČIU VZNIKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A 30. VÝROČIU VZNIKU LITERÁRNEHO TÝŽDENNÍKA

1. Čo pre vás znamenal vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993?

2. Naplnila samostatná slovenská štátnosť vaše očakávania a čo jej želáte do ďalších rokov?

3. Ako vnímate zástoj Literárneho týždenníka v národnoemancipačných zápasoch a v podpore štátotvorných úsilí Slovákov od jeho vzniku v roku 1988 do vzniku samostatnej SR i pri upevňovaní jej štátnosti až do súčasných dní?

MILOŠ ČIKOVSKÝ, autor literatúry faktu, publicista 

1. V prvých dňoch odľahčenie na duši, uvoľnenie vnútorného napätia. A potom prišla radosť i ľútosť zároveň. Radosť z nového a ľútosť za odchádzajúcim. V tom čase som pôsobil v manažmente slovenských železníc. Pátos týchto dní som umocnil tým, že na celú prvú stranu nášho týždenníka som zaradili slovenský znak. Ale na ďalších stranách sme už riešili prozaické pracovné záležitosti. Pred nami bola neodkladná úloha delenia majetku železníc a kreovanie nového podniku.

2. Naša cesta cez tri desaťročia bola mimoriadne rýchla, mimoriadne turbulentná a pritom aj úspešná. V podmienkach československej štátnosti vyzrela slovenská národná identita a bez revolučných otrasov sa pretransformovala do slovenskej štátnosti. Slovenská štátnosť ešte nestačila dozrieť a už sa nám hlásila ďalšia podoba identity – európska. Máloktorý národ písal také zrýchlené dejiny. Možno aj preto sme na tejto ceste urobili množstvo chýb. Zbytočne sme mrhali sily podozrievavosťou, planým politikárčením a bičovaním. Často to vyzeralo tak, akoby sme skočili z jednej do druhej totality. Spoločný majetok rozobrali odvážni a bezohľadní, ostatní sa len zastrašene prizerali. Partokracia okupovala celý politický priestor, občania boli viac divákmi ako tvorcami. Problém vidím v tom, že volič má právo voliť, ale už nemá reálne právo odvolávať.

Obávam sa, že nezvládneme ďalšie zlomové obdobie pri pretváraní Európy. Nazdávam sa, že slovenská štátnosť neprežije bez posilňovania slovenskej identity a Európska únia neprežije bez mnohotvárnych národných identít a slobodných suverénnych štátov. Len slobodné suverénne štáty môžu tvoriť slobodnú Európsku úniu. Len ak budeme hrdí na svoju obec, na svoje mesto, na naše Slovensko, môžeme získať aj hrdosť na Európsku úniu. Mrzí ma, že niektorí horlivci sa pokúšajú preskakovať vývojové etapy a stavať európsky dom od strechy. Navyše táto doba nám ponúka aj iné závažné témy. Napríklad mali by sme otvoriť otázku postavenia malých krajín v Európskej únii. Mali by sme sa postaviť proti ekonomikým pravidlám, ktoré stále viac nahrávajú bohatým a ignorujú rastúcu masu chudobných. Mali by sme upozorňovať na oživovanie prvkov kolonializmu v medzinárodných ekonomických vzťahoch.

3. Bez zveličovania môžem povedať, že Literárny týždenník si zaslúži prívlastok – výkvet slovenskej žurnalistiky. Literárny týždenník nielen prispieval a prispieva k formovaniu slovenskej štátnosti, ale slovenskú štátnosť aj chráni. Napríklad tým, že do obsahu týždenníka neprenikli novinári z rýchlovýkrmu, ani maskovaní publicisti, analytici a politológovia, ktorí sú podporovaní zo zahraničia.

 

Na anketné  otázky Literárneho týždenníka v roku 2016 odpovedá Miloš Čikovský.

1. Čo vás zaujalo v slovenskom kultúrnom, umeleckom a najmä literárnom živote v roku 2016? 

Kultútna obec spisovateľská a žurnalistická bola v uplynulom štvrťstoročí opatrná a ostýchavá vyjadrovať sa k zásadným otázkam spoločenského vývoja na Slovensku, akoby čakala na hodnotenia z iných sfér ľudskej činnosti. Ako prvá bariéru prelomila spoločenskovedná literatúra, ktorá nielen analyzuje vývojové a osobitne krízové procesy, ale aj navrhuje alternatívy možného vývoja. V posledných rokoch túto bariéru prekročili aj viacerí politológovia, novinári a spisovatelia, ktorí odvážne pomenovali vývojové tendencie Slovenska v kontexte Európskej únie. Osobitne by som chcel vyzdvihnúť spisovateľa Jozefa Banáša, ktorý nielenže pokračoval vo svojich úspešných literárnych  počinoch, ale zároveň našiel odvahu postaviť sa proti praktikám hlavného masmediálneho prúdu. Jozef Banáš ukázal cestu ako sa dostať k čitateľovi aj keď ho hlavný prúd politicky blokuje. Jeho brilantné komentáre si rýchlo našli priestor na sociálnych sietiach a, nazdávam sa, majú väčší vplyv na obec slovenskú ako príspevky mnohých iných autorov hlavného prúdu. Tým, že mainstream blokoval Jozefa Banáša otvoril mu ešte väčší priestor k čitateľom. Ľudia našťastie vedia rozlíšiť medzi tvorbou s ideologickym nánosom a tvorbou, ktorá vychádza z idei, z vnútorného presvedčenia. Z túžby priblížiť sa k pravde, ktorú autor hľadá slobodne bez autocenzúry, keďže mu na chrbát nedýchajú zahraniční mediálni magnáti.

2. Čo zásadné by sa podľa vás malo zmeniť v týchto oblastiach v roku 2017? 

Zásadný problém vidím v identite. Človek sa rodí s identitou zo svojho sociálneho prostredia, ale život ju ďalej formuje i deformuje. Preto je dôležité využívať motivačné nástroje, aby sa ľudia obracali k svojej identite, najmä prostredníctvom tradícií slovenskej literatúry a slovenskej žurnalistiky.  Tam je základný prameň našej identity, zdroj nášho sebavedomia i motivácie pre nové tvorivé počiny. A v tejto súvislosti oceňujem príklad mladého tímu tvorcov relácií Slovenského rozhlasu: Rádio Litera (vysiela digitálne) i rádio Rádio Pyramída (pripravuje sa na digitálne vysielanie). Sú to relatívne nové  rádiokanály, ktoré vysielajú poéziu, prózu, drámu publicistiku a hudbu predovšetkým zo starších záznamov. Želám si, aby svoje tvorivé počiny ďalej zdokonaľovali a najmä, aby si na výber diel z archívnych záznamov stanovili transparentné a odborné kritéria.

(Literárny týždenník 1 – 2/2017)

 

 

Prvé vlaky v Bratislave

V roku 2015 PhDr. Miloš Čikovský účinkoval ako železničný publicista v televíznej reportáži o histórii a súčasnosti hlavnej stanice v Bratislave, ktorú nakrútila internetová televízia TABLET.TV.

Vo videu vám prinášame spomínanú reportáž, ktorá je uverejnená aj na špecializovanej stránke o železniciach VOVLAKU.SK.


=slow tv= BRATISLAVA, HLAVNA STANICA by terazmedia