Kniha Miloša Čikovského Na samote pri trati je pokusom o stvárnenie prototypu slovenského železničiara, ktorý je oddaným služobníkom, majstrom svojej profesie, nositeľom lásky k povolaniu, predstaviteľom rodokmeňa, ktorý má svoj začiatok pri vzniku prvých železníc na Slovensku.

Kniha obsahuje vyše dvadsať krátkych poviedok, v ktorých jednotliví členovia rodiny železničiarov prežívajú zaujímavé ľudské príbehy, ktoré sú spojené s prácou na železnici a výnimočným spôsobom života na samote pri trati. Rodina železničiara bola takmer sebestačná. Blízky les im dával drevo na kúrenie, ponúkal maliny a černice na lekvár, bylinky na čaj. Takmer všetky potraviny si dorobili sami. V letnej kuchynke piekli chlieb i koláče. V domčeku nemali elektrinu. Po večeroch sedávali pri petrolejke.

Kniha je autobiografickým dielom dlhoročného hovorcu železníc, ktorý sa nenarodil v pôrodnici, ale v domčeku pri trati, kde prežil celé detstvo. Túžil byť výpravcom vlakov i novinárom. Začínal ako výpravca vlakov a až o pár rokov neskôr sa rozhodol pre štúdium žurnalistiky. Keď sa po dvadsiatich rokoch redakčnej činnosti vrátil ako hovorca späť na železnicu, bola to šťastná symbióza dvoch povolaní. 

Autor námet čerpal zo života železničiarov v strážnom domčeku Čingov a tiež zo života hradlárov, výpravcov, dispečerov a iných riadiacich pracovníkov.

Autobiografická kniha poviedok Na samote pri trati vyšla v roku 2015.

 

Motto knihy:

Na železnici sme zvyknutí na množstvo prototypov – rušňov, vozňov a iných zariadení. A čo tak prototyp človeka- železničiara? Toho nevyrobia v továrni, nemáme o ňom technickú dokumentáciu. Ale žijú medzi nami, len si ich veľmi nevšímame, lebo žijú skromne a nenápadne. Nevystrkujú sa.

Na obrázkoch nižšie sú ukážky ako vyzeral strážny domček: Rodný dom herca- národného umelca Jozefa Krónera